Tajomstvo

Na tráve sedí uprostred noci,

pýta sa, hľadiac na mesiac,

prečo len máš ju v svojej moci

a pohladíš ju ešte, či nikdy viac?

Osud je krutý, prečo len?

Čo netrápi ho pocit viny,

keď popíjať musí horký blen

namiesto dúška medoviny?

Sedí a čaká čo sa stane,

srdce jej búši ako zvon,

ukrýva tvár si pod dlane,

z hrdla vyderie sa jej ston.

Miluje ťa, no neprezradí,

len ukrýva sa do dlaní,

lebo strach jej takto radí,

zatajiť každé zo svojich prianí.

Praje si teba, len teba mať,

nech zas ju držíš v náručí,

chcela by ti to povedať,

no strach jej ináč poručí.

Tajomstvo toto ti nikto neprezradí,

ale ak máš ju na duši vyrytú,

choď ako ti srdce radí

a nájdeš ju, niekde ukrytú.